国务院广播影视行政部门审批设立的卫星地...

Fidel Castro
Castro okolo roku 1959
Byvaly prvy tajomník ústredného vyboru Komunistickej strany Kuby
V úrade 24. jún 1961 – 19. apríl 2011
Blas Roca Calderio Raúl Castro
17. comandante- velite? Kuby
V úrade 2. december 1976 – 24. február 2008
Osvaldo Dorticós Torrado Raúl Castro
16. predseda vlády Kuby
V úrade 16. február 1959 – 2. december 1976
José Miró Cardona funkcia zanikla
Biografické údaje
Rodné meno	Fidel Alejandro Castro Ruz
Narodenie	13. august 1926 Birán, Kuba
úmrtie	25. november 2016 (90 rokov) Havana, Kuba
Politická strana	Komunistická strana Kuby
Alma mater	Universidad de La Habana
Profesia	právnik, politik
Vierovyznanie	ateista
Rodina
Man?elka	Mirta Diaz-Balart (1948 – 1955) Dalia Soto del Valle (1980–)
Deti	Fidel ángel Castro Diaz-Balart Alina Fernández-Revuelta Alexis Castro-Soto Alejandro Castro-Soto Antonio Castro-Soto Angel Castro-Soto Alex Castro-Soto Jorge Angel Castro Laborde Francisca Pupo
Odkazy
	Fidel Castro (multimediálne súbory)
?Politicky portál ?Biograficky portál

百度 第二，类型不断丰富，网生特色鲜明。

Fidel Alejandro Castro Ruz ( audio) (* 13. august 1926, Birán, Kuba – ? 25. november 2016, Havana) bol kubánsky právnik a revolucionár, dlhoro?ny politicky líder

Vládol nepretr?ite od roku 1959, ke? jeho revolu?né hnutie zosadilo vládu Fulgencia Batistu a vytvorilo na Kube prvy komunisticky ?tát na západnej pologuli, a? do roku 2008, ke? sa z vlastnej v?le (hlavne kv?li zdravotnému stavu) odmietol uchádza? o post prezidenta na nasledujúce volebné obdobie. 19. februára 2008 (p?? dní pred vypr?aním mandátu) oznámil, ?e sa u? nebude uchádza? o úrad prezidenta a hlavného velite?a armády a ako svojho nástupcu odporu?il svojho brata Raúla Castra. Castro patril medzi najdlh?ie p?sobiace hlavy ?tátu na svete. Hoci sa v apríli 2011 vzdal aj svojho posledného (sk?r symbolického) postu prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby a vystúpil aj z ústredného vyboru strany, stále bol pova?ovany za najvplyvnej?ieho mu?a krajiny a? do jeho smrti.

?ivot

Mlados?

Fidel Castro sa narodil ako neman?elsky syn na statku v meste?ku Birán v provincii Holguín. Jeho otec ángel Castro y Argiz (1875 – 1956) v roku 1898 emigroval zo ?panielskej Galície a na Kube sa stal pomerne bohatym farmárom. Fidelova matka Lina Ruz Gonzálezová (1903 – 1963) pracovala v jeho rodine ako kuchárka a za man?elku si ju ángel Castro vzal a? ke? mal Fidel 15 rokov.

Fidel Castro nav?tevoval jezuitské stredné ?koly v Santiago de Cuba a nesk?r v Havane. Následne za?al ?tudova? právo na Havanskej univerzite, pri?om do politiky sa zapojil u? po?as ?tudentskych ?ias. V roku 1947 vstúpil do sociálne orientovanej Ortodoxnej strany, ktorá po?adovala rozsiahlu reformu skorumpovanej vlády. Castro viedol na univerzite viacero ?tudentskych protestov, po?as jedného z nich v roku 1948 bol políciou ?a?ko zbity. Ten isty rok spolu s ?al?ími kubánskymi ?tudentmi absolvoval krátku cestu po nieko?kych krajinách Latinskej Ameriky, pri?om v Kolumbii za?il rozsiahle nepokoje, ktoré vypukli po zavra?dení ob?úbeného prezidenta Jorge Eliécer Gaitána. V októbri 1948 sa o?enil so ?tudentkou filozofie Mirtou Díaz Balart tie? z bohatej kubánskej rodiny, s ktorou mal nesk?r syna Fidelita.

V roku 1950 po absolvovaní univerzity za?al Castro vykonáva? právnickú prax. Stále bol aktívny v Ortodoxnej strane a stal sa známym pre svoj nacionalizmus a odpor proti vplyvu USA na Kubu. V roku 1951 na protest proti vládnym represiám a korupcii vodca Ortodoxnej strany Eduardo Chibás spáchal samovra?du po?as ?ivého rozhlasového vysielania. Strana sa stala ve?mi populárna a Castro sa dostal medzi jej ?elnych predstavite?ov, pri?om ako poslanecky kandidát sa pripravoval na parlamentné vo?by, ktoré sa mali kona? nasledujúci rok. 10. marca 1952 v?ak Fulgencio Batista uskuto?nil ?tátny prevrat, chopil sa moci a plánované vo?by zru?il. U? aj tak chabá demokracia na Kube definitívne padla a pod Batistovym vedením sa korupcia a represie e?te zintenzívnili. Po prevrate Castro vystúpil z Ortodoxnej strany a obvinil Batistu z poru?enia ústavy, na súde ale neuspel.

Mlady Fidel Castro zatknuty po útoku na kasárne Moncada

Revolúcia

Po neúspe?nych pokusoch o zákonné zbavenie Batistu moci sa Castro rozhodol uskuto?ni? akciu, ktorá by proti nemu podnietila v?e?udové povstanie. S desiatkami svojich priate?ov a priaznivcov zorganizoval ozbrojené útoky na kasárne Moncada 26. júla 1953 v Santiagu a kasárne Bayamo. útoky boli neúspe?né a viac ako 60 z celkového po?tu 135 úto?níkov bolo zabitych. Castro spolu s ?al?ími ?lenmi jeho skupiny u?iel do h?r Sierra Maestra vychodne od Santiaga. 1. augusta, po tom ako sa arcibiskup Santiaga Enrique Pérez Serrantes zaru?il, ?e nebudú zabití alebo mu?ení, ale dostanú sa pred súd, ?as? vzbúrencov sa vzdala a ?al?ia ?as? spolo?ne s Castrom bola nesk?r zajatá. V súdnom procese bol Fidel Castro odsúdeny na 15 rokov v?zenia. Na konci procesu predniesol Castro rozsiahlu obhajovaciu re? (stala sa známa pod?a jeho vyroku "História ma oslobodí"), v ktorej predostrel program svojich plánovanych reforiem. Po?as pobytu vo v?zení sa s ním rozviedla man?elka a jeho nepriatelia sa ho pokúsili otrávi?. Vo v?zení v?ak pobudol menej ako 2 roky, v?aka v?eobecnej amnestii, ktorú vyhlásil Batista v roku 1955 aby upokojil nap?tú domácu situáciu. 7. júla 1955 odi?iel do exilu do Mexika.

V Mexiku sa Castro spojil s ?al?ími exulantmi a zalo?il Hnutie 26. júla, pomenované pod?a dátumu útoku na kasárne Moncada. Odi?li do USA, kde získavali financie od Kubáncov tam ?ijúcich. Ku skupine sa pripojil aj argentínsky doktor medicíny Ernesto ?Che“ Guevara. V Mexiku skupinu trénoval vojnovy veterán ?panielskej ob?ianskej vojny Alberto Bayo Giraud. 26. novembra 1956 skupina vyplávala z Tuxpanu na Kubu na jachte Granma.

Pristáli 2. decembra v Los Cayuelos v blízkosti mesta Manzanillo na vychode Kuby. Ome?kali sa o 2 dni oproti plánovanému príchodu a zakrátko boli napadnutí Batistovym vojskom. Iba asi 12 a? 16 mu?ov z p?vodne 82-?lennej Castrovej skupiny pre?ilo zrá?ku s kubánskou armádou a u?li do h?r Sierra Maestra, kde od?tartovali gerilovú vojnu. 30. novembra iná skupina Castrovych prívr?encov zorganizovala pod vedením Franka Paisa vzburu v Santiagu, nesk?r sa pripojili ku Castrovi. Castrovo hnutie si získavalo popularitu a ?oskoro sa rozrástlo na 800 mu?ov. Vo februári 1957 urobil v horách americky reportér Herbert Matthews s Castrom rozsiahle interview, ktoré bolo zverejňované v The New York Times a urobilo z Castra populárnu osobnos? aj v USA.

Castro krátko po ví?azstve revolúcie v januári 1959, v?avo jeho blízky spolupracovník Camilo Cienfuegos

24. mája 1958 vyslal Batista proti Castrovi a ?al?ím protivládnym skupinám asi 10 tisíc vojakov. Napriek ve?kej ?íselnej prevahe vládnych vojsk, Castrova gerila v horách zví?azila a to aj v?aka masívnej dezercii zle trénovanych, nezaanga?ovanych mladych odvedencov Batistovej armády. Povzbudeny tymto úspechom organizuje Castro vlastnú ofenzívu a jeho partizánske jednotky za ve?kej podpory obyvate?stva postupne obsadzujú jedno kubánske mesto za druhym, ?o nakoniec donútilo 1. januára 1959 diktátora Batistu k rezignácii a úteku z Kuby.

Castro na sch?dzi Valného zhroma?denia OSN, 1960

Pri moci

Po ví?azstve revolúcie sa Castro v novovzniknutej do?asnej revolu?nej vláde najprv ujíma postu hlavného velite?a ozbrojenych síl, prezidentom krajiny sa stal Manuel Urrutia a premiérom José Miró Cardona. Castro ako ústredná postava revolúcie mal v?ak v revolu?nej vláde najv???í vplyv a aby mohol naplno presadzova? svoje plánované reformy, postupne za?al tychto a ?al?ích umiernenych demokraticko-liberálnych politikov odstavova? od moci. Najprv vo februári 1959 dotla?il Cardonu k rezignácii, na?o sa 16. februára sám potvrdil vo funkcii premiéra. Castro zakrátko odmietol demokratické vo?by, ke? vyhlásil: "Najprv revolúciu, vo?by nesk?r."

Castro od za?iatku presadzoval ?avicovo orientovanú politiku, jeho prvotné sociálno-ekonomické reformy v?ak boli sprvu pomerne umiernené a v po?iatkoch svojej vlády Castro komunizmus verejne odmietal. A? ke? sa po jeho agrárnej reforme (ktorá zo?tátnila majetok mnohych americkych firiem) za?ali rapídne zhor?ova? vz?ahy s USA, za?ína sa Kuba viac zbli?ova? so Sovietskym zv?zom a Castro postupne transformuje Kubu na ?tát komunistického typu pod?a sovietskeho vzoru. V októbri 1965 zakladá zo Zjednotenej revolu?nej organizácie (ktorá predtym vznikla spojením Hnutia 26. júla s ?al?ími organizáciami) Komunistickú stranu Kuby, ktorej sa Castro zároveň stáva Prvym tajomníkom.

Spojené ?táty reagovali snahou o odstránenie Castra od moci, zaviedli proti Kube silné obchodné embargo a pripravili ozbrojenú inváziu kubánskych exulantov v Zátoke svíň, ktorá sa v?ak skon?ila fatálnym fiaskom a Castrovu moc v kone?nom d?sledku e?te viac posilnila. Je známe, ?e americká tajná slu?ba CIA sa po tomto neúspechu viac zamerala na zorganizovanie fyzickej likvidácie Fidela Castra, pri?om bolo zaznamenanych údajne a? 638 pokusov o atentát na jeho osobu (drvivá v???ina z nich bola len v ?tádiu plánov a prípravy, nie priameho pokusu).

2. decembra 1976 Castro po re?trukturalizácii vlády ru?í funkciu premiéra a následne je kubánskym ?udovym parlamentom zvoleny za Prezidenta Rady ?tátu a Prezidenta Rady ministrov (formálne pomenovanie kubánskeho prezidenta), pri?om v tejto funkcii ostal a? do 24. februára 2008. Castro tie? získal najvy??iu hodnos? kubánskych ozbrojenych síl a stal sa známy ako Comandante en Jefe (vrchny velite?).

Castro na náv?teve Vychodného Nemecka, 1972

Po skon?ení studenej vojny a po páde Sovietskeho zv?zu sa Kuba dostala do ve?mi ?a?kej ekonomickej situácie (tzv. ?peciálne obdobie), no Castro vyraznej?ie politické reformy a zmenu komunistického zriadenia odmietol: ?Hovoria o zlyhaní socializmu, ale kde sú úspechy kapitalizmu v Afrike, ázii a Latinskej Amerike?“, povedal v roku 1991. Napriek zachovaniu komunistického systému za?al Castro otvára? Kubu medzinárodnému turizmu a do istej miery aj zahrani?nym investíciám.

Od r. 2006 sa za?al Castrovi zhor?ova? zdravotny stav, postupne prená?al svoje funkcie na brata Raúla a 19. februára 2008 p?? dní pred vypr?aním svojho mandátu oznámil, ?e sa u? nebude uchádza? o úrad prezidenta a hlavného velite?a armády a ako svojho nástupcu odporu?il svojho brata Raúla Castra. Ten bol zvoleny za prezidenta 24. februára 2008. Fidel Castro sa kv?li lie?eniu bli??ie ne?pecifikovanych zdravotnych problémov dlh?ie na verejnosti neukazoval a? do r. 2010, ke? za?al op?? vo v???ej miere poskytova? rozhovory a pravidelne vydáva? svoje Reflexie, v ktorych robil analyzy a komentáre ku r?znym svetovym spolo?ensko-politickym udalostiam. Na zjazde Komunistickej strany Kuby v apríli 2011 sa Castro definitívne vzdal aj svojich poslednych postov v ústrednom vybore Komunistickej strany, ktoré v?ak aj tak mali dovtedy sk?r symbolicky charakter.

Fidel Castro zomrel ve?er 25. novembra 2016 v Havane. Po jeho smrti bol vyhláseny 9 dňovy ?tátny smútok, po?as ktorého boli Castrove spopolnené pozostatky prevezené do mesta Santiago de Cuba, kde bol 4. decembra na Cintoríne sv. Ifigénie pochovany. Raúl Castro na pohrebe vyhlásil, ?e Fidel si ne?elal, aby po ňom boli pomenované ulice ani iné verejné miesta.

Kontroverzie

Po?as celej svojej vlády bol Castro vnímany ako ve?mi kontroverzná osobnos?; ?as? verejnosti (domácej i svetovej) ho obdivovala, ?as? zatracovala. Mnohymi kritikmi je ozna?ovany za (byvalého) diktátora, ktorého vláda nedodr?uje základné demokratické princípy, poru?uje ?udské práva, prenasleduje svojich odporcov, obmedzuje slobodu prejavu, zatyka a v?zní disidentov. Na druhej strane Castrovi priaznivci zd?razňujú napr. to, ?e na Kube sa pod Castrovou vládou vyrazne zlep?ilo vzdelávanie a zdravotníctvo, ktoré aj v sú?asnosti patrí napriek obmedzenym zdrojom medzi najlep?ie a najdostupnej?ie spomedzi v?etkych krajín amerického kontinentu (vrátane USA). Po revolúcii sa tie? zlep?ili ?ivotné podmienky chudobnej?ích vrstiev obyvate?stva, hoci po páde Sovietskeho zv?zu za?ala kubánska ekonomika aj v?aka zostrenému americkému obchodnému embargu vyrazne upada? a v sú?asnosti ve?ká ?as? Kubáncov ?ije v pomerne ?a?kej sociálnej situácii. V mnohych oh?adoch je kontroverzná aj Castrova zahrani?ná politika; na jednej strane mu napr. podpora mnohych ?avicovych povstalcov v Latinskej Amerike (napr. FARC) vyniesla od USA obvinenie z podpory terorizmu, jeho podpora viacerym africkym hnutiam (napr. ANC) je v sú?asnosti vnímaná ako vyznamny príspevok v boji proti apartheidu a neokolonializmu. Pozitívne je tie? vnímaná rozsiahla medicínska a sociálna pomoc pre krajiny tretieho sveta, ktorú Kuba poskytuje v konfliktnych a katastrofami postihnutych oblastiach.

Rodina

Fidel Castro mal dvoch bratov: star?ieho Ramóna (zomrel 23. februára 2016), ktory mal funkciu na ministerstve po?nohospodárstva a vravelo sa o ňom, ?e spravuje rodinné majetky a mlad?ieho Raúla, sú?asného prezidenta. Má tie? ?tyri sestry; Angelitu, Enmu, Agustinu a Juanitu, ktorá po nezhodách s bratom Fidelom emigrovala na za?iatku 60. rokov do Spojenych ?tátov.

Fidel Castro a brazílsky prezident Lula da Silva v roku 2003

Castro bol ?enaty celkovo dvakrát, po rozchode s Mirtou Díaz Balartovou, s ktorou mal syna Fidelita (ktory sa stal jadrovym fyzikom), sa o?enil op?? a? v r. 1980 s Daliou Soto del Valleovou, s ktorou má celkovo 5 synov (Antonio, Alejandro, Alexis, Alexander a ángel). Je známe, ?e Castro mal aj mnoho mimoman?elskych vz?ahov a z nich má tie? minimálne 3 neman?elské deti (syna a dve dcéry), pri?om jeho neman?elská dcéra Alina Fernández Revuelta odi?la v r. 1993 do USA, kde sa stala známou kriti?kou politiky svojho otca.

Zaujímavosti

• Fidel Castro bol do svojho odstúpenia v roku 2008 najdlh?ie vládnucim nemonarchistickym politickym lídrom v histórii; vládol plnych 49 rokov a 62 dní.
• Castro je známy svojimi dlhymi a energickymi prejavmi. V septembri 1960 predniesol pred Valnym zhroma?dením OSN re?, ktorá trvala 4 hodiny a 29 minút (druhy najdlh?í prejav pred OSN, na prvom mieste je s takmer osem hodinovou re?ou indicky politik Krishna Menon). Jeho najdlh?í prejav v?bec predniesol v roku 1986 na zjazde Kubánskej komunistickej strany, trval 7 hodín a 10 minút.
• v júni 1972 Castro nav?tívil ?eskoslovensko, pri?om dva dni strávil aj vo Vysokych Tatrách, kde mu údajne najviac chutili bryndzové halu?ky. Uskuto?nil tu aj historicky poslednú po?ova?ku na kamzíky (neplánovane zastrelil dvoch namiesto jedného povoleného)
• napriek tomu, ?e je Fidel Castro pova?ovany za kontroverznú osobnos?, medzi jeho osobnych priate?ov a podporovate?ov sa zara?ujú aj také svetové osobnosti ako Gabriel García Márquez, Nelson Mandela, Diego Maradona ?i dokonca byvaly americky prezident Jimmy Carter
• hoci po?et plánovanych atentátov, ktoré zverejnila kubánska tajná slu?ba (638 pokusov), je pravdepodobne predimenzovany, je zrejmé, ?e Castro bol objektom vra?ednych sprisahaní viac ako ktoryko?vek iny svetovy politik. Samotná CIA priznala medzi rokmi 1960 – 1965 minimálne 8 pokusov o jeho usmrtenie, desiatky ?al?ích priznali r?zni protikomunisticky orientovaní kubánski exulanti (napr. Luis Posada Carriles). Niektoré z tychto pokusov boli ve?mi bizarné a zah?ňali napr. explodujúce cigary, otrávené kokteily ?i prepracované bombové útoky. Castro v tejto súvislosti poznamenal:?Ak by pre?itie pokusov o atentát bolo olympijskou disciplínou, vyhral by som zlatú medailu.“

Externé odkazy

• Fidel Castro Biography Archivované 2025-08-04 na Wayback Machine
• Fidel Castro: From Rebel to El Presidente

Iné projekty

Commons

Wikicitáty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fidel Castro
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Fidel Castro
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fidel Castro