车讯:配矩阵式LED大灯 欧宝全新英速亚预告图

O vyznáva?och judaizmu, ?idovského nábo?enstva (písané ??idia“) pozri judaizmus.

O histórii a sú?asnosti ?idov na území dne?ného Slovenska pozri ?idia na Slovensku.

?idia
?????? (Jehudim)

百度 门面经营近8年来，夜不闭户帮助了不少外来人员。 Albert Einstein ? Maimonides ? Golda Meirová ? Emma Lazarusová
Populácia
13 155 000
Krajina s vyznamnou populáciou
Izrael 5 393 000
?al?ie ?táty s vyznamnou populáciou: Spojené ?táty 5 275 000 Francúzsko 490 000 Kanada 374 000 Spojené krá?ovstvo 295 000 Rusko 225 000 Argentína 184 000 Nemecko 120 000 Austrália 104 000 Brazília 96 000 Ukrajina 77 000 Juhoafrická republika 72 000 Ma?arsko 49 000 Mexiko 40 000 Belgicko 31 200 Holandsko 30 000 Taliansko 28 600 ?ile 20 700 Bielorusko 18 200 Uruguaj 18 000 ?vaj?iarsko 17 900 Turecko 17 800 Venezuela 15 400 ?védsko 15 000 ?panielsko 12 000 Irán 10 800
Jazyk(y)
Historické ?idovské jazyky: hebrej?ina, jidi?, ladino Liturgické jazyky: hebrej?ina a aramej?ina Dominantné jazyky: Matersky jazyk ?idov v diaspore vyznamne ovplyvnila: angli?tina, hebrej?ina, jidi? a ru?tina
Nábo?enstvo
judaizmus

?idia (hebr. ?????????, Jehudim, sg. ????????, Jehudi) sú semitsky národ, ktory pochádza z oblasti Blízkeho vychodu. Okrem ozna?enia ?idia sú nazyvaní tie? ako Izrael (hebr. Jisra’el) alebo Synovia Izraela, Izraeliti (hebr. Bnej Jisra’el). Ob?as sa pre ?idov pou?íva aj ozna?enie Hebrejci (hebr. ????, Ivri, sg. ?????, Ivrim; rus. Евреи – Jevrei). Najstar?ie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do 2. tisícro?ia pred Kr. Po?as 3 000 rokov sa ?idia zo svojej pravlasti – Izraela – roz?írili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria ?idia aj skupinu nábo?enskú.

V sloven?ine platí, ?e pokia? sa pomenovanie pí?e s ve?kym za?iato?nym písmenom, ozna?uje slovo ?id príslu?níka ?idovského národa, teda ?ida v etnickom slova zmysle, zatia? ?o ?id (so za?iato?nym malym písmenom) je vyznáva?om judaizmu, ?idovského nábo?enstva. Oba vyznamy sa do ve?kej miery prekryvajú, preto?e ?idovské nábo?enstvo je p?vodne nábo?enstvom národnym a bolo jednym z ur?ujúcich rysov príslu?nosti k ?idovskému národu. ?al?ími národnymi rysmi bolo územie ?tátu dne?ného Izraela a Palestíny a jazyk (hebrej?ina).

Etymológia slova

Slovo ??id“ pre?lo do sloven?iny pravdepodobne z talianskeho Giudeo, ktoré pochádza z latinského Iudeus, respektíve gréckeho ?ουδα?ο? (Iudaios), ?o je prisp?sobenie hebrejského ???????? Jehudi, znamenajúceho ?judsky“, ?pochádzajúci z Judska“, ?Judejec“. V p?vodnom vyzname to znamenalo ?príslu?ník kmeňa Jehuda“ (Júda), pozri Izraelsky národ. Samotné meno Jehuda znamená ?Ten, ktory ?akuje“ alebo ?Ten, ktory vzdáva chválu“.

Podobnou cestou, teda cez gré?tinu, pre?iel do sloven?iny aj vyraz ?Hebrejec“ (z gréckeho ?βρα?ο?, Hebraios), prisp?sobenie hebrejského ????, Ivri. Koreň ??? znamená ?prekra?ova?“, ?prechádza?“. M??e teda odkazova? ako na ko?ovníkov (?Tí, kto chodia sem a tam“), tak na národ ?z druhej strany (rieky)“ – v tomto prípade Eufratu. Vyraz Hebrejci sa dnes pou?íva predov?etkym v súvislosti so starovekymi kmeňmi alebo skupinami kmeňov, ktoré hovorili hebrejsky a ktoré nesk?r vytvorili kmeňové spolo?enstvo Izrael.

Meno ?Izrael“ (hebrejsky ?????, ?Boh bojuje“, ?Ten, ktory zápasí s Bohom“), presnej?ie ??? ?????, Bnej Jisra’el, ?Synovia Izraela“, odkazuje v národnostnom kontexte na cely izraelsky národ, vrátane desiatich stratenych kmeňov, v nábo?enskom potom na celé spolo?enstvo ?udí uznávajúcich a veriacich len v jedného Boha Izraela. V sú?asnosti je treba odli?ova? medzi slovom Izraeliti, ?o sa vz?ahuje na biblicky národ, prípadne na príslu?níka nábo?enskej komunity, a Izrael?ania, ?o je ozna?enie ob?anov ?tátu Izrael.

Kto je ?id

?Etnicky ?id“

V judaizme bolo v?dy nábo?enstvo úzko prepojené s my?lienkou vlastného národa a krajiny. V staroveku boli ?idia (respektíve Izrael?ania) v?dy pova?ovaní za národ a na ich nábo?enstvo nebol kladeny ?iadny zvlá?tny d?raz. Zmena pri?la v poexilovom období, zvlá?? potom po?as gréckej a rímskej nadvlády, kedy za?alo by? ?idovstvo pova?ované za samostatné (a ?tátom vcelku uznávané) nábo?enstvo, ktorého hlavnym nosite?om je národ – ?idia. V tom ?ase tie? rastie po?et konvertitov, teda sa stávalo, ?e ?lovek ?idovského vyznania bol zároveň rímskym ob?anom.

V období stredoveku sa zvlá?? v kres?anskom a moslimskom prostredí naopak národnostny princíp v ?idovstve vytráca – ?idia sú pova?ovaní za nábo?enskú skupinu a zrieknutím sa svojej viery alebo prestupom na inú vieru ?idmi by? prestávajú. Pokrsteny ?id u? nie je brany ako ?id, ale ako kres?an.

Termín ??idovské etnikum“ je pomerne novy a vychádza a? z nacionalistickych tendencií po?as 19. storo?ia a je priamym d?sledkom sekularizácie spolo?nosti, v ktorej prestalo hra? rolu rozdelenie nábo?enské a za?alo naopak by? d?le?ité rozdelenie národnostné. Vo vnútri samotného judaizmu existovali v tom ?ase rozporuplné tendencie. Niektoré skupiny dávali prednos? asimilácii (tieto skupiny pova?ovali ?idovstvo za prejav viery, nie etnickej ?i národnostnej príslu?nosti), iné skupiny za?ali klás? d?raz na národnú svojbytnos? ?idov (zvlá?? pod dojmom udalostí, ako bola Dreyfusova aféra, ktorá znamenala pre mnohych priaznivcov asimilácie sklamanie) – z tejto skupiny sa nesk?r zrodil sionizmus.

K ??idovskej národnosti“ sa bolo mo?né prihlási? napr. v Sovietskom zv?ze, kde v roku 1928 vznikol ?idovsky národny okruh alebo v medzivojnovom ?esko-Slovensku v snahe oslabi? nemeckú a ma?arskú národnos?.

Prvá definícia ?ida na základe ?rasy“ bola stanovená a? v nacistickom Nemecku prostredníctvom tzv. norimberskych zákonov. Tieto zákony definovali ako ?ida ka?dého, kto má oboch rodi?ov ?idov (Volljude). ?lovek, ktory mal ?idom jedného z rodi?ov, bol pova?ovany za mie?anca prvého stupňa (Mischling ersten Grades), ?lovek, ktory mal ?idovského jedného prarodi?a potom za mie?anca druhého stupňa (Mischling zweiten Grades). Zákony ?alej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodi?ia ?i prarodi?ia mie?anci prvého alebo druhého stupňa. V?etci ?udia, ozna?ení nacistickym re?imom ako ?idia (Volljuden) aj mie?anci (Mischlinge) boli po?as druhej svetovej vojny perzekvovaní a v kone?nom d?sledku mali by? pod?a zámerov nacistov vyhladení.

Na karaimskych ?idov sa norimberské zákony nevz?ahovali.

Po zalo?ení ?tátu Izrael roku 1948 bol prijaty zákon zaru?ujúci, ?e ka?dy ?lovek, ktory bol nacistami a ich rasovymi zákonmi ozna?eny za ?ida a ako taky perzekvovany, má právo ods?ahova? sa do Izraela, kde tejto alebo podobnej perzekúcii u? vystaveny nebude. Táto klauzula potom dala vzniknú? Zákonu o návrate, pod?a ktorého ka?dému, kto má aspoň jedného ?idovského prarodi?a, je mo?né udeli? ob?ianstvo v ?táte Izrael. Zákon o návrate sa stal normou pre prijatie ?lenov aj pre mnoho ?idovskych obcí vo svete.

Najvy??í súd Izraelského ?tátu v roku 2013 rozhodol, ?e neexistuje ?izraelská národnos?“ (?Izrael?ania“), ale iba ?idia, Arabi, alebo Aramejci (izraelskí kres?ania).

?Halachicky ?id“

?id a ?id nemusí by? v?dy jedno a to isté. Zatia? ?o ?etnickym ?idom“ je nutné sa narodi?, ?idom pod?a ?idovského nábo?enského práva – halachy – je mo?né sa narodi? i sta?. Tzv. halachickym ?idom je ka?dy, kto:

• sa narodil ?idovskej matke, ktorá sama bola halachickou ?idovkou (?idovstvo sa dedí matrilineárne a nie patrilineárne, ako je to napr. pri islame)
• ka?dy, kto podstúpil predpísanym sp?sobom gijur a konvertoval k judaizmu. Konvertita je rovnako aj ?tátom Izrael uznany za ?loveka, ktorému nále?í právo návratu.

Z tejto definície vyplyva, ?e ?lovek, ktory mal napr. ?idovského dedka, je síce pova?ovany za ?ida ?tátom Izrael, ale nie je u? pova?ovany za ?ida z nábo?enského h?adiska – nie je zapo?ítavany do minjanu, nie je vyvolávany k Tóre a jeho nábo?ensky status je rovnaky ako u akéhoko?vek inoverca.

V???ina nábo?enskych (veriacich) ?idov nepova?uje ?nehalachickych ?idov“ v?bec za ?idov a ?etnicky“ charakter ?idovstva viac-menej neuznávajú, rozhodujúca je pre nich halacha. Niektoré malé skupiny ultraortodoxnych ?idov nielen?e neuznávajú nehalachickych ?idov, ale neuznávajú ani konvertitov ako plnoprávnych ?idov. Táto prax je v?ak sk?r vynimkou potvrdzujúcou pravidlo.

Etnické rozdelenie

Sú?asné ?idovské obyvate?stvo je mo?né rozdeli? pod?a p?vodu a oblastí, kde ?idia ?ili alebo ?ijú, a to nasledovne:

• A?kenázi – ide o ?idov pochádzajúcich predov?etkym zo strednej a vychodnej Európy, tvoria viac ako 70 % svetovej ?idovskej populácie. Dnes ?ijú predov?etkym v Izraeli (48 % populácie), USA, Kanade a Európe.
• Sefardi – ide o ?idov pochádzajúcich z oblasti ?panielska a Stredomoria. Dnes ?ijú v Izraeli (spolu s Mizrachim 52 % populácie), Francúzsku a Latinskej Amerike.
• Mizrachim – ?idia pochádzajúci z arabskych krajín, predov?etkym Irak, Irán, Syria a Libanon. Medzi Mizrachim sa po?ítajú aj exotické skupiny ako Berberskí ?idia, Horskí ?idia z Kaukazu, Kurdistanu a pod. Hlavné centrum ich populácie je v Izraeli.

Okrem tychto ve?kych skupín existujú e?te skupiny men?ie, ktorych príslu?níci tvoria komunity s rádovo stovkami a? tisíckami ?lenov. Sú to napr.:

• Fala?ovia – tie? Beta Israel tzv. ?ierni ?idia, pochádzajúci predov?etkym z Etiópie
• Samaritáni – potomkovia severoizraelskych kmeňov a mezopotámskeho obyvate?stva z 1. tis. pred Kr.
• Tejmanim – ?idia z Jemenu
• Bnej Mena?e – indickí ?idia odvodzujúci svoj p?vod od kmeňa Mena?e
• Ibo Bnej Jisrael – tzv. Igbo – ?idia z Nigérie odvodzujúci svoj p?vod od kmeňov Gád, Zabulon a Mena?e
• Kaifeng – ?ínski ?idia

Tieto skupiny sa od sebe m??u odli?ova? dialektom hebrej?iny, pou?ívanymi jazykmi, kultúrou, folklórom aj nábo?enskymi praktikami.

Populácia

Nasledujúca tabu?ka uvádza po?et a percentuálne zastúpenie ?idov pod?a národnosti v niektorych krajinách a oblastiach. údaje sú len orienta?né.

krajina	?idovská populácia	celková populácia	podiel ?idov (%)	poznámky
Spojené ?táty americké	5 300 000	301 469 000	1,80
Izrael	5 393 400	7 116 700	75,80
Európa	2 000 000	710 000 000	0,30	Pravdepodobne menej
Francúzsko	494 000	64 102 140	0,80
Spojené krá?ovstvo	267 000	60 609 153	0,40
Rusko	228 000	142 400 000	0,15	Oblas? byvalého Sovietskeho zv?zu. Po?et pod?a niektorych odhadov omnoho vy??í.
Nemecko	220 000	82 310 000	0,30	100 000 ?lenov ?idovskych obcí
Ukrajina	103 591	46 481 000	0,20
Ma?arsko	80 000 – 100 000	10 053 000	0,8 – 1	Predov?etkym ma?arsky hovoriaci, neologickí, asimilovaní ?idia
Belgicko	30 000	10 419 000	0,30
Taliansko	30 000	58 883 958	0,05
Kanada	371 000	32 874 400	1,10
Guatemala	1 200	14 655 000
Turecko	30 000	72 600 000	0,040
Argentína	250 000	39 921 833	0,60
Brazília	130 000	188 078 261	0,07
Ju?ná Afrika	106 000	47 432 000	0,20
Austrália	126 000	20 788 357	0,60
ázia (bez Izraela)	50 000	3 900 000 000	0,001
Irán	20 405	68 467 413	0,03
Mexiko	40 000 – 50 000	108 700 000	0,04
Celkom	15 871 000	6 453 628 000	0,25

Jazyk

Hlavnym dorozumievacím jazykom ?idov bola v staroveku hebrej?ina. Tá nesk?r pre?la do liturgického u?ívania a jej funkciu v be?nej komunikácii prejala aramej?ina, prípadne gré?tina alebo latin?ina. Od babylonského zajatia sa stalo nepísanym pravidlom, ?e ?idia prijímali a dorozumievali sa jazykom krajiny, v ktorej ?ili. Okrem toho ?idia vytvorili a pou?ívajú svoje vlastné jazyky – jidi? (zmes hebrej?iny a stredovekej nem?iny), pou?ívaná medzi a?kenázskymi ?idmi, a ladino (zmes hebrej?iny a kastíl?iny) pou?ívaná medzi Sefardmi. Okrem tychto dvoch jazykov e?te existujú r?zne variácie ako judeo-arab?ina alebo judeo-perz?tina. V?etky tieto jazyky vznikli vzájomnym ovplyvňovaním jazykov hostite?skych krajín a hebrej?iny. Zvlá?tnym jazykom je ge'ez, ktorym sa hovorilo v Etiópii pred nástupom amhar?iny a ktory zostal ako liturgicky jazyk etiópskych ?idov. Hebrej?ina sa udr?ala ako jazyk literárny. Na prelome 19. a 20. storo?ia bola hebrej?ina obnovená ako ?ivy jazyk v Izraeli (ivrit).

Nábo?enstvo

Judaizmus vznikol ako kmeňové nábo?enstvo hebrejskych kmeňov pribli?ne v 2. tisícro?í pred Kr.^{[chyba zdroj]} V sú?asnosti je jedinym nábo?enstvom ?idovského národa. Pod?a nábo?enskych zákonov ani pod?a zákonov svetskych nie je mo?né^{[chyba zdroj]} by? ?idom (príslu?níkom ?idovského národa) a zároveň by? príslu?níkom nejakého iného nábo?enstva ako judaizmu, pokia? sa pre toto iné nábo?enstvo ?lovek slobodne rozhodne^{[chyba zdroj]} (je pravda?e mo?né by? ?idom ?bez vyznania“).^{[chyba zdroj]} Nábo?ensky a národnostny fenomén je v ?idovstve neodmyslite?ne sp?ty. Judaizmus je monoteistickym nábo?enstvom, tzn. uctieva jediného Boha. Uctievanie inych bohov je zakázané, rovnako ako uctievanie s?ch, inych predmetov ?i miest alebo prírodnych úkazov. Judaizmus odmieta dogmy a podobné ?nezvratné pravdy“. Po dlhú dobu bola jedinou dogmou tá, ?e Tóra je Bo?í Zákon zoslany Bohom^{[chyba zdroj]} a Izrael ho nasleduje,^{[chyba zdroj]} aby dodr?al podmienky zmluvy s Bohom uzatvorenej, toti? vyvolenie vymenou za nasledovanie jediného, pravého Boha.

Dejiny ?idov

Dejiny ?idov v staroveku

Staroveké dejiny Izraela sú vymedzené prvymi zmienkami o Izraelskom národe v 13. storo?í pred Kr. a arabskou expanziou na za?iatku 7. storo?ia. Pod?a Tóry pochádza cely Izraelsky národ z jedného rodu patriarchov. Tí sa pres?ahovali do Egypta, kde sa zna?ne rozrástli. V Egypte ale boli zotro?ení a utla?ovaní. Preto Izraeliti z Egypta odi?li, pre?li pú??ou a vstúpili do Kanaánu, zabrali zem a usadili sa v nej. Pod?a biblického chápania sa Izraelsky národ rovnako ako jeho nábo?enstvo ustanovuje predov?etkym pri svojom putovaní pú??ou, ke? od Boha dostáva zákon a ke? sa stáva Bo?ím ?udom. Ak m??eme datova? tieto udalosti, tak pod?a údajov o mestách Ramses a Pitom, na ktorych stavbe sa Izraeliti mali ako otroci podie?a?, mo?no hovori? o 13. storo?í pred Kr.

Krá?ovstvo izraelské (?ervená) a judské (?ltá).

Doba krá?ovská a rozdelená monarchia (1000 – 586 pred Kr.)

Pod?a biblickych prameňov sa z vlády sudcov jednotlivych kmeňov vyvinula monarchia. Na prelome stála osoba Saula, ktory bol síce pomazany na krá?a, ale jeho ?innos? pripomínala sk?r sudcu. Prvym skuto?nym krá?om bol Dávid, po ňom potom jeho syn ?alamún. Ke??e biblia neudáva presné dáta a mimobiblické pramene ml?ia, datácia tychto panovníkov je len pribli?ná. Dávidovská rí?a (ak sa ozna?uje) zaberala nielen územie Izraelskych kmeňov, ale v?etko okolie. Bola spravovaná centrálne, hlavnym mestom bol Jeruzalem, ktory Dávid dobyl na Jebuzejcoch. Po?as tohto obdobia bol v Jeruzaleme zbudovany ?alamúnov chrám.

Po ?alamúnovej smrti do?lo k rozdeleniu dávidovskej rí?e. Rozpadol sa aj zv?zok severnych izraelskych kmeňov a kmeňov ju?nych (konkrétne Júdu a Benjamína) – vzniklo tzv. severné krá?ovstvo alebo Izrael a ju?né krá?ovstvo alebo Júda (Judské krá?ovstvo, Judsko). Izraelské krá?ovstvo zaniklo v roku 722, ke? jeho hlavné mesto ?omron dobyli Asyr?ania pod vedením Salmanassara V. Severné kmene boli z ve?kej ?asti deportované a usídlené mimo svojej vlasti, asimilovali sa s okolím a zanikli. V Judskom (ju?nom) krá?ovstve (v Jeruzaleme) vládla aj po rozdelení dávidovská dynastia. Pod?a oficiálnych prameňov pretrvala celú dobu a? do zániku krá?ovstva v roku 587/6. Jeruzalem padol v roku 587 alebo 586 (dátum neisty aj v babylonskych prameňoch). Ve?ká ?as? ?idov bola v nieko?kych etapách odvedená do exilu v Babylonii.

Babylonská a perzská nadvláda (586 – 323)

Obdobie po páde Jeruzalema v roku 586 pred Kr. a deportácia ?idovskych obyvate?ov z Judska do Babylonie sa nazyva babylonské zajatie. Jeho trvanie v?ak nebolo dlhé. V roku 539 pred Kr. obsadil perzsky krá? Kyros II. Babylon. Skon?ilo babylonské zajatie a ?idia sa mohli, pokia? chceli, vráti? sp?? do vlasti. Z?aleka nie v?etci túto mo?nos? vyu?ili a tak vzniká prvá ve?ká ?idovská diaspóra v Mezopotámii. Jeruzalem aj Chrám bol obnoveny – do tohto obdobia spadá p?sobenie Ezdrá?a a Nehemiá?a. Ezdrá? so sebou mal prinies? Perziou schváleny ?zákon ná?ho Boha“ – niektorí bádatelia sa domnievajú, ?e i?lo bu? o kone?nú alebo o jednu zo závere?nych verzií Tóry. ?ivot ?idovskej komunity sa za?ínal zameriava? na písany a tradovany zákon. V tomto období vznikajú teologické a písomné základy ?idovského nábo?enstva – judaizmu. Od zajatia tie? bude pravidlom, ?e v?dy bude v???ia ?as? ?idov ?i? mimo územia Izraela.

Izrael za Herodovcov

Grécka (323 – 167), makabejská (167 – 163) a rímska vláda (63 – 135)

Alexander Macedónsky roku 331 pred Kr. ovládol územie Blízkeho vychodu a Judsko pre?lo pod vládu Grékov. Po jeho smrti (323 pred Kr.) bola rí?a rozdelená medzi diadochov a Judsko pripadlo egyptskym Ptolemaiovcom. V tejto dobe vznikla a rozmohla sa alexandrijská diasporálna komunita, kde do?lo aj k prekladu Starého zákona do gré?tiny (Septuaginta). V roku 198 pred Kr. dobyli po nieko?kych vojnách Seleukovci Syriu a Kanaán. Ke? Antiochos IV. Epifanes zakázal základné rituály judaizmu, povstalo vidiecke obyvate?stvo a toto povstanie nakoniec prerástlo roku 167 pred Kr. do makabejského povstania. Makabejské vojny za?ala roku 167 pred Kr. rodina Makabejskych, otec a jeho synovia. Otec vzáp?tí zomrel a vedenia sa ujal Júda Makabejsky. V roku 164 pred Kr. sa podarilo Júdovi ovládnu? Jeruzalem a pri?ahlé oblasti a obnovi? Chrámovy kult. Boje pokra?ovali za v?etkych jeho nástupcov-bratov Jonatána a ?imona. Tieto vojny skon?ili zalo?ením vládnucej krá?ovskej dynastie Hasmonejcov. Panovanie Hasmonejskej dynastie bolo zmarené vnútornymi spormi v samotnej rodine. Ke? sa bratia Aristobulos II. a Hyrkanos II. nemohli zhodnú? na vedení krajiny, zasiahli do sporu ako Pompeius, tak idumejsky vládca Antipatros II. Pompeius nakoniec pririekol vládu Antipatrovi, ?ím Hasmoneovská dynastia skon?ila svoju vládu a ich miesto zaujali Herodovci.

Po Caesarovom ví?azstve zostal Hyrkanos v Judsku ve?kňazom, ale prokurátorom Judska bol menovany Idumejec Antipater II. Po Antipatrovej smrti zostali v Judsku jeho dvaja synovia, Fasael a Herodes. Marcus Antonius im potvrdil ich úrad etnarchu. V rokoch 40 – 37 sa dostal v?aka partskej expanzii na trón Hasmonejec Antigon, syn Aristobula II. Herodes utiekol do Ríma, kde získal hodnos? krá?a. Vrátil sa v roku 37, porazil Antigona, dobyl Jeruzalem a stal sa prakticky jedinym vládcom v krajine. Po Herodovej smrti (4 pred Kr.) nastúpil na jeruzalemsky trón jeho syn Archelaos, bol v?ak krátko na to (6 po Kr.) Rimanmi zosadeny a Judsko pre?lo pod priamu správu Ríma. Judsko bolo spravované rímskymi prefektmi (6 – 41) a prokurátormi (44 – 68). Od roku 41 do roku 44 vládol v Judsku Herodes Agrippa I. Po jeho smrti Judsko op?? prechádza do priamej správy Ríma a spravujú ho prokurátori.

Rímski vojaci nesú menoru po zni?ení Jeruzalema

?idovské povstania

Za prokurátora Gessia Flora prerástla v?eobecná nespokojnos? do celonárodného ?idovského povstania. Po?iato?ny úspech bol zastaveny postupom Vespasiana. Ke? bol Vespasianus zvoleny cisárom (69), prevzal velenie vojsk jeho syn Titus. Titovi sa podarilo v roku 70 doby? Jeruzalem a v roku 73 zlomi? posledny odpor ?idov v pevnosti Masada. O nieko?ko desa?ro?í nesk?r, v rokoch 132 – 135, do?lo k ?al?iemu povstaniu, ktoré viedol ?im'on bar Kochba. Aj toto povstanie v?ak bolo rozdrvené, ?idia boli vyhnaní z Jeruzalema, z ktorého bolo u?inené nové mesto, Aelia Capitolina a provincia premenovaná z Judska na Palestínu, aby bola vyhladená akáko?vek pamiatka na neustále sa búriacich ?idov. Po Druhej ?idovskej vojne sa ?a?isko ?idovského ?ivota presunulo do Galileje, kde sa ?idovsky ?ivot za?al znovu obnovova?.

?idia v diaspóre

Mu? (posledny vpravo) nosí typicky ?idovsky klobúk. ?idovsky klobúk (nem. Judenhut) bol ?picaty klobúk, ktory boli ?idia povinny nosi? aby boli lep?ie identifikovate?ny.

V 3. storo?í mnoho ?idov po?as krízy Rímskej rí?e krajinu opustilo. Ich cie?om bola predov?etkym Babylonia, ktorá nebola pod nadvládou Ríma a navy?e tu u? od d?b babylonského zajatia sídlila silná a po?etná ?idovská komunita. Po povolení kres?anstva a jeho prijatí za ?tátne nábo?enstvo sa vz?ah rímskej a nesk?r byzantskej rí?e k ?idom zhor?oval. ?idia preto privítali, ke? roku 614 získala oblas? Perzia, ale Jeruzalem bol roku 629 dobyty sp??. Roku 638 bola oblas? podmanená Arabmi a situácia v oblasti sa na dlhú dobu celkom zmenila. ?idia získali podobne ako kres?ania status Dhimmi – t. j. ?udí druhého radu – mohli slobodne vyznáva? svoje nábo?enstvo, ale nesmeli ho ?íri?, ani nosi? zbrane a museli plati? zvlá?tnu daň. Tolerancia moslimov bola závislá na tolerancii konkrétneho panovníka.

Vzh?adom na roztrúsenie (diaspóry) ?idov po svete prestalo by? ur?ujúcim faktorom obyvané územie a postupne sa vytratil aj p?vodny spolo?ny jazyk. Nábo?enstvo a kultúrne tradície zostali.

Preto?e po?as stredoveku ?ili ?idia ?asto v getách a prinajmen?om teoreticky sa nemiesili s ne?idovskym obyvate?stvom, mo?no tak na?alej hovori? o národe, ak je chápany ako spolo?enstvo odvodzované od spolo?ného predka. Existuje v?ak mno?stvo náh?adov na túto otázku; realite azda bli??í je vyklad ?idovstva ako druhu kultúrneho ?i diskurzívneho spolo?enstva (Eliyahu).

Po?as 18. a 19. storo?ia sa ?idia stále viac za?ali pova?ova? za príslu?níkov národov, v ktorych krajinách ?ili. V tychto prípadoch u? ozna?enie ?id zostalo len vyjadrením nábo?enskej príslu?nosti.

Od roku 1948 existuje na území zhruba zodpovedajúcom byvalému Britskému mandátu Palestína ?tát Izrael, v ktorom ?idia op?? tvoria majoritnú skupinu a hovoria modernou hebrej?inou (ivrit). Najpo?etnej?ím nábo?enstvom krajiny je judaizmus, v???ina obyvate?ov Izraela sa v?ak pova?uje za sekulárnych. Do krajiny sa postupne vys?ahovalo mnoho ?idov, poslednou ve?kou vlnou boli sovietski ?idia v roku 1990.

Genetické choroby

Je známe^{[chyba zdroj]}, ?e v rámci ur?itych skupín ?idovskej populácie sa vyskytujú niektoré genetické choroby nadpriemerne ?asto. Prí?ina tohto javu nie je jasná, ale vplyv mohol ma? geneticky drift sp?sobeny inbreedingom v izolovanych ?idovskych populáciách. Napríklad A?kenázi trpia ?asto Riley-Dayovym syndrómom, Tay-Sachsovou chorobou, Gaucherovou chorobou, Niemann-Pickovym syndrómom, ale ?alej tie? vo ve?kej miere cukrovkou, pentozúriou, dystóniou a kolorektálnym karcinómom. Medzi Sefardskymi ?idmi sa vo zvy?enej miere vyskytuje familiárna stredomorská horú?ka (FMF), naopak Tay-Sachsova choroba u nich nepredstavuje tak vysoké riziko. Medzi orientálnymi ?idmi perzského p?vodu je zvy?ená incidencia hypoaldosteronizmu a Dubin-Johnsonovho syndrómu, medzi líbyjskymi ?idmi je zvy?ené riziko prepuknutia Creutzfeldt-Jakobovej choroby. Existuje organizácia Dor je?orim, ktorá poskytuje ?idovskym komunitám screening tychto a ?al?ích genetickych chor?b.

Bibliografia

• BARNAVI, Eli a kolektiv. Atlas univerzálních dějin ?idovského národa. Praha : Victoria Publishing, 1995. 299 s. ISBN 80-7187-013-7.
• CAMUS, Jean-Yves; DERCZANSKY, Annie-Paule. Svět ?id?. Praha : KMa, 2008. 64 s. ISBN 978-80-7309-501-7.
• DE LANGE, Nicolas. Svět ?id?. Praha : Kni?ní klub, 1996. 240 s. ISBN 80-7176-325-X.
• GILBERT, Martin. ?idé ve 20. století. Praha : BASET, 2003. 375 s. ISBN 80-86223-54-X.
• NEWMAN, Ja'akov; SIVAN, Gavri'el. Judaismus od A do Z : slovník pojm? a termín?. Preklad Markéta Zbavitelová, Du?an Zbavitel. 1. vyd. Praha : Sefer, 1992. 285 s. (Judaika; zv. 1.) ISBN 80-900895-3-4. S.  – .
• PAVLáT, Leo; FIEDLER, Ji?í; ?EDINOVá, Ji?ina a kolektiv. ?idé ? Dějiny a kultura. Praha : Kliment a Mrázek, 1997. 144 s. ISBN 80-85608-17-0.
• SADEK, Vladimír; FRANKOVá, Anita; ?EDINOVá, Ji?ina. ?idovské dějiny, kultura a nábo?enství. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1992. 59 s. ISBN 80-04-25998-7.
• SCH?FER, Peter. Dějiny ?id? v antice: Od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu. Praha : Vy?ehrad, 2003. 264 s. ISBN 80-7021-633-6.
• SPIEGEL, Paul. Kdo jsou ?idé?. Brno : Barrister & Principal, 2007. 228 s. ISBN 978-80-87029-07-7.
• STERN, Marc. Svátky v ?ivotě ?id? : vzpomínání, slavení, vyprávění. Preklad Alena Smutná. Vyd. 1. Praha : Vy?ehrad, 2002. 247 s. (Světová nábo?enství.) ISBN 80-7021-551-8.

Pozri aj

• Izraelsky národ
• Dávidova hviezda
• ?idovská obec
• ?idovsky ?tát
• ?idovské sviatky
• ?idia na Slovensku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ?idia

Externé odkazy

• Symboly ?idovského ?ivota
• ?idia na antika.avonet.cz Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine

Zdroj

• Tento ?lánok je ?iasto?ny alebo úplny preklad ?lánku ?idé na ?eskej Wikipédii.